História

    Územie dnešnej obce Lenka (maď. Lenke) sa pravdepodobne v 13. sotročí vyčlenilo z chotára Kešoviec. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1323 a to v podobe "zem Nenke". V neskorších zápisoch sa označuje aj ako Lynthe (1386), Nenyke, Nenyenke (1427), Dolní resp. Nižní Lenky (1808), Sajólenke (1920).Pôvodní obyvatelia Lenky patrili pod správu kráľovského hradu Gemer.
Pravdepodobne už koncom 13. stor. boli niektorí z nich povýšení medzi tzv. kráľovských služobníkov (servientov),čiže fakticky sa stali príslušníkmi nižšej šľachty (zemianstva). Následne si začali písať prídomok "z Lenky" (Nenkei, Lenkey, Lenkei). Lenkeiovci zostali zemepánmi Lenky až do 19. stor.
Okrem nich tu istý čas vlastnili určité majetkové diely aj Hubaiovci (v Nižšej Lenke) a Vajdovci ( vo Vyšnej Lenke). Žili tu taktiež tzv. kurialisti, t.j. zemania hospodáriaci na svojej pôde bez poddaných.
Popri spomínaných šľachticoch tvorili druhú časť obyvateľstva Lenky najneskôr od 15. stor. poddaní (sedliaci a želiari). Z hladiska hospodárstva mala dedina vždy prevažne roľnícky charakter, no zároveň sa v nej udržiavalo pomerne silné zemianske povedomie.

    A tak bolo viac-menej prirodzené, že keď sa v Uhorsku začala rozrastať verejnosprávna agenda a a miestna administratíva potrebovala svoje písomnosti overovať pečaťou s obecným znakom, pristúpilo sa k jeho tvorbe práve z týchto "zemianskych pozícií". Na rozdiel od väčšiny dolnogemerských obcí obyvatelia Lenky neprijali za svoje symboly poľnohospodárstva, ale zvolili so kompozíciu pripomínajúcu šľachtický erb. Dokladom tejto skutočnosti je zachovaná vosková pečať pochádzajúca približne z druhej polovice 18. storočia.

    Táto pečať na prvý pohľad pripomína mierny vertikálny ovál, ale v skutočnosti ide o osemhranný formát. V jeho hornej časti medzi siglamiP - L, ktoré sú skratkami slov POSSESIO LENKE (teba OBEC LENKA), je umiestnená otvorená osemlistová koruna. Pod korunou stojí postava muža v hranatom klobúku, ktorý v pravej ruke drží fakľu a ľavú má opretú vbok. Okolo neho, sa po bočných a dolných stranách pečate ťahajú dve dole prekrížené olivové (vavrínove) vetvičky. Tieto vetvičky svojím "rámovaním" navodzujú dojem štítu, kým koruna je na mieste, kde pri šľachtických erboch býva prilba s prikrývadlami a klenotom.

    Istú pochybnosť môže vzbudzovať interpretácia fakle v ruke muža. Otázku, či by to nemohol byť napríklad meč, šabľa, kríž, kladivo alebo nejaký iný predmet sme sa pokúsili riešiť pri primeranom zväčšení digitálneho snímku tejto pečate na počítači. Aj keď je na tento spôsob čiastočne determinovaný technickými okolnosťami nasvietenia pečate pri jej fotení, zdá sa, že považovať oný predmet za fakľu je najprijateľnejšie. Táto skutočnosť vykazuje okrem toho aj v rámci slovenskej heraldickej tvorby značný stupeň ojedinelosti a tým tiež originálnosti, čo bude v konečnej fáze znamenať aj pre samotnú Lenku určté plus. (Mečov a šablí "hockoľko", fakle takmer niet!)

    Naznačený "šľachtický" charakter historického znaku Lenky oprávnene vyvoláva potrebu preskúmať, či tu naozaj nejde o transformáciu nejakého rodového erbu. V tomto zmysle by na prvom mieste prichádzať do úvahy miestni zemepáni, ale ani jeden z troch spomínaných feudálnych rodov nemá erb, ktorý by bolo možné považovať za predobraz znaku obce. Teoreticky by sa dalo ešte uvažovať aj o erboch tamojších armálistov. Ich erby však zatiaľ nepoznáme a považujeme to za málo pravdepodobné. Takže najskôr pôjde o viac-menej samostatný znak vytvorený ako pôvodina priamo určená pre Lenku.

    Bez ohľadu na skutočnosť, že pôvod (vzor) historického znaku sa zatiaľ nedá celkom jednoznačne stanoviť, jeho uvedený charakter je v podstate jasný. Keďže v minulosti sa používal iba na pečatiach, nemal doteraz stanovené farby. To je pri jeho "povýšení" do podoby plnohodnotného erbu nevyhnutné. Preto s prihliadnutím na celý komplex tradičných zásad a zvyklostí erbovníckej tvorby navrhujem, aby budúci erb Lenky bol takýto:

    Na červenom polookrúhlom štíte po stranách s ťahanými a dole s prekríženými olivonými vetvičkami v strede strieborná (biela) postava muža v zlatých (žltých) čižmách a zlatom (žltom) hranatom klobúku, so zlatou (žltou) fakľou so strieborným (bielym) plameňom, nad tým v hlave štítu zlatá (žltá) otvorená osemlistová koruna so striebornou (bielou) vnútornou výzdobou (perlami).

    V nadväznosti na navrhnuté usporiadanie heraldických tinktúr by potom mali obecné farby tvoriť spolu bielo-žlto-červenú trikolóru. Z nej bude podľa ustálených vexilogických zásad zostavená aj vlajka Lenky.

    Som presvedčený, že navrhovaný erb Lenky má nádej na odborné schválenie a oficiálne prijatie ako aj verejné rozšírenie a získanie si obľuby a rešpektu a miestneho obyvateľstva. Obsahuje totiž znamenie, ktoré vychádza z približne 250-ročnej, ba možno aj staršej histórie obce. Je teda svojím spôsobom odkazom predchádzajúcich generácií tunajších obyvateľov pre ich dnešných ale aj nasledujúcich potomokov. Pritom pomerne originálne reprezentuje miestnu historicko-spoločenskú tradíciu.